danulaSK

Dnešná potešiteľnosť sa možno niekomu bude zdať divná, ale verím že zase až tak ojedinelá záležitosť to nie je. Videla som už viacerých ľudí robiť to isté a teda JA som sa nezapočudovala vôbec...Zdalo sa mi to normálne......Takže k veci.

Neviem ako začať. Skrátka....rozprávam sa so zvieratami. Robím to bežne. A rada. Vidím napríklad nejakého aj úplne cudzieho smutného psa priviazaného o stojan na bicykle pred potravinami a prihovorím sa mu. Akože na koho čaká, a či už mu je dlho a poškrabem ho za uchom. Teda väčšinou to robím keď ma nikto nevidí ak je teda celkom cudzí. Ale s mojou Lili alebo so psami ktorých pánov poznám sa rozprávam teda úplne že bežne. A všade. No a tak sa mi stalo.....asi dvakrát tento týždeň, že som sa viezla z tretieho poschodia výťahom dolu s Lili a celou cestou sme ako viedli hovor.....teda ja som som jej vykladala akože ideme von....a že ideme Kimba pozrieť (to je čivaviak ktory sa Lili veľmi páči)....a podobné dôležitosti....dokonca na druhom sa tak milo tešila že som ju aj vybozkávalo až to tak cmukalo na celý barák......no a na prízemí stála štvorčlenna rodina zo siedmeho a udivene na mňa pozerali, keď som akože vyliezla z toho výťahu sama. No sama. Nebola som sama....ale oni pozerali na mňa dosť prekvapene........A dnes ráno som stretla ich malé dievčatko vonku a pozdravilo....dobrý deň teta.....ahoj Lili......:) A mne to prišlo hrozne milé.

Poteľiteľnosť ma dnešný deň je: Že niekedy majú naši priatelia aj viac ako dve nohy :)