danulaSK

Dnes som sa bola spoločensky začleňovať. Nie že by som bola teda úplne nespoločenská, ale niektoré akcie s veľkým počtom ľudí a nutnosťou komunikovať s niekým s kým netrénujete komunikáciu pravidelne ma občas znepokojujú. Bola som na stretávke zo strednej školy.

Nikdy som na takej akcii nebola a priznám sa, mala som z toho spočiatku obavy.  Počula som totiž od starších skúsených stretávkárov, že sú to úmorné akcie na ktorých sa spolužiaci pred sebou vzájomne vyťahujú, ukazujú si  tam fotky svojich deti, svojich domov, aut a dovoleniek.  Tak som tam  šla pripravená na všetko. Fotky domu som nebrala.....stále máme na ňom od prízemia až po siedme poschodie to hnusné lešenie.......a skrátka fotky som celkovo obmedzila len na fotky detí v mobile......pre prípad  keby som sa teda už mala vyťahovať....nech tam mám to najlepšie čo doma máme.

No a neviem na akých stretávkach to teda tí moji poradcovia boli........ale na tej našej sa vôbec nikto nevyťahoval. My sme sa na tej stretávke skrátka v kuse všetci  tešili že sa vidíme,  a tešili sme sa že sme sa spoznali, tešili sme sa že sme tam všetci a že chalani navarili skvelý guláš, tešili sme sa že neprší lebo sme sedeli vonku pod stromami, tešili sme sa že prišiel aj náš staručký triedny a všetkých si pamätal, tešili sme sa že v súťaži čo sa lepšie pije...tequila či borovička, vyhrala naša borovička...........skrátka my sme sa tam tešili a tešili......a rozprávali a spomínali a.....bolo to vlastne celé veľmi potešiteľné.

Potešiteľnosť na dnešný deň je:........Keď sa nikto nevyťahuje.