Dnes som robila upratovanie na balkóne, lebo ved je krásny čas, každého to ťahá na balkón vykukovať, posedávať, popíjať kávu na slniečku. A tak som si teda aj ja urobila kávičku a usadila som sa do pohodlného ratanového kresla ktoré som pred tým vyglančila, že ako idem robiť trošku premýšlanie. A ako som tak sedela s vyloženými nohami pozrela som hore a boli tam mraky. A tak som ich začala okukovať. Ako sa pohybujú a zastavujú, vymýšľala som na čo sa asi podobajú a uvedomila som si aké je to potešiteľné......a že je vlastne znepokojujúce, že ich celé dni ani nevnímam. Nevšímam si ich. Stále sa niekam ponáhľam a niečo riešim a čosi také pekné ako mraky vôbec nevidím. Vlastne ani oblohu. Je pekné sa občas zastaviť a obzrieť si ich......stojí to za to.....tie bielučke, čo vyzerajú ako barančeky sú obzvlášť roztomilo potešiteľné :)
Komentáre