danulaSK

Kto ma pozná vie.........:)))) že občas používam túto vetu. A ešte aj to, že mám psa. Je to fenka a volá sa lili a má niečo vyše dvoch rokov. Ten pes je absolútne skvelý. Už len to ako sme sa našli je milé. Vlastne ona si ma našla :) Išla som tak v jedno letné popoludnie domov z práce a zrazu mi priamo pred špičky topánok vyliezlo z vysokej trávy šteňa. Sadlo si na chodník a sústredene na mňa hľadelo. Bolo menšie než malé , dvojmesačná čivava je fakt malý pes :) Zohla som sa k nej a prask......láska na prvý pohľad. Mala niečo v očiach a očividne som ju zaujímala tak ako ona mňa, lebo sa vybrala so mnou domov. Jej pani mi povedala že máju 5 šteniatok a všetky sú už predané. Neviem prečo ale pustili sme sa do reči a po chvíli mi povedala. "Všetky sme predali len známym a rodine, akurát táto malá má v sobotu ísť do Partizánskeho, nejaký pán ju chce na chov. To ma trápi trochu, keď si pomyslím že bude celý život zatvorená niekde v klietke ako fabrika na šteniatka. Nechcete ju vy? Bývate len tu cez ulicu, mohla by som ju aspoň raz za čas vidieť. " Odvtedy som ju nepustila z hlavy. Na druhý deň som jej kúpila v obchode misku na jedlo, ružový obojok s kostičkami a................odvtedy sme spolu. Niekedy si spomeniem na pána z Partizánskeho a na to ako mohol jej život vyzerať keby v ten deň z tej vysokej trávy nevyliezla na chodnik. Potešiteľnosť na KAŽDÝ deň je LILI...:)