danulaSK

    O horskej cyklistike som tu už myslím pojednávala. Ale to bolo výlučne o .....kochaní......ktoré je na horskej cyklistike faaaaaaakt potešiteľné. Dnes by som teda pojednala o niečom.....CELKOMINOM :)

     Väčšinou a najradšej chodím na bike so svojím synom.  Je to chalan čo má rád výzvy a preto je jasné že terény ktoré ho lákajú sú trošku........husté.
JA.: " To kam chceš ísť?..Tam hore?......si kompletný?.......tam ja nevyleziem ani autom nie ešte na bicykli."
ON:  " To dáš mami neboj. Veď keď nebudeš vládať tak zastaneme a keď ooooozaj nebudeš vládať, tak sa vrátime. Späť je to vždy len dole kopcom,"

To ma vždy presvedčí......takže ideme. A potom už len počúvam spoza zadku.........."Tak a teraz ideme miernym stúpaním tak 3 km, rozlož si sily a nadstav si tempo aby si vládala.".....Že rozlož si sily.  Keby som bola kreslená, tak mi z hlavy trčia oči na takých strunkách a jazyk sa mi pletie do predného kolesa...... A vtedy sa spoza môjho zadku ozve. " Vidíš tú zákrutu pred nami? Tak už šliapeme len po ňu a potom chvíľu pôjdeme dolu kopcom.".........Viem že ....chvíľu.....znamená že ešte zďaleka nie sme v cajku.......ale motivačne to funguje........DOLUKOPCOM je discyplína čo ma na horskej cyklistike baví že úplne najviac.. Potom zbadáte kopec jak krava ale spoza zadku sa ozve "Už len tento kopec a potom dva strmšie aaaaaale kratšie......to čo si vyšla doteraz bolo oooooveľa ťažšie, toto je malina to dáš."  Tak nazbierate zbytky zbytkových síl a idete. Pred vami stúpanie že sa začínate rozhliadať po mäkkom machu do ktorého by ste si chceli ľahnúť a v kľude tam umrieť. A ak to puknutie konára v lese na ľavo od vás bolo od medvedej nohy.....tak ani nebudete bežať. Na to nemáte silu. Len si vyzujete tenisky, dáte dolu prilbu a počkáte na toho medveďa nech vás zožerie a vy to už máte za sebou.  A vtedy sa vám spoza zadku ozve :"Mami....tak toto je posledný kopec a vyzerá strmšie ako v skutočnosti je. Keď ho vylezieš.....tak už ideme leeeeen dolu kopcom až domov.......to bude paráda...nááádherný zjazd......výhľad jak bejk a ten pocit že si to dala mami chápeš. Keby si to nedala....bude ta to doma taaaaaaak štvať....ale ty to dáš mami.....nevzdáš to predsa 100 metrov pred cieľom.....no dobre tak 200 ale veď to už je jedno nie?"
A potom príde ten zjazd.....a je to úžasné keď  frčíte dole ako víchor......a cítite spokojnosť, že ste to dokázali, cítite sa potešiteľne..........ale.....to stále ešte nie je potešiteľnosť na dnešný deň. Tá príde až teraz.

Potešiteľnosť na dnešný deň je: Keď máte za zadkom niekoho kto vám veri . :)